Kalkulácia predstavuje otvorený informačný systém, ktorý zahŕňa stanovenie nákladov vopred alebo zistenie nákladov, zisku (straty), dodatočne.
Kalkulovanie je činnosť umožňujúca zistiť plánované alebo skutočné náklady a ostatné zložky ceny na jednotku produkcie alebo objemu vykonaných prác.
Kalkulačný systém zahŕňa spôsoby zostavovania kalkulácie a následne jej využívanie. Je to najdôležitejší nástroj uplatňovania a využívania hodnotových vzťahov
v riadení firmy.
Cieľom je stanoviť, resp. analyzovať cenu stavby formou kontrolných, resp. ponukových rozpočtov a následne ovplyvňovať spotrebu ľudskej a zhmotnenej práce, získať podklady na plánovanie
nákladov a tvorbu zisku a stanoviť východiskovú základňu na hodnotenie dosiahnutých nákladov.
Druhy kalkulácií.V stavebníctve sa používajú:
a) nákladové (výrobné kalkulácie), predstavujú kalkuláciu výrobných nákladov zhotoviteľa.
Sú významným nástrojom plánovania a riadenia výroby. Výrobnú nákladovú kalkuláciu vypracováva zhotoviteľ, jej vlastné spracovanie uľahčuje spracovanie limitiek.
b) cenové (odbytové kalkulácie), predstavujú kalkuláciu ceny stavby, resp. stavebných prác (výsledkom je prepočet, resp. rozpočet).
Výber metódy spracovania musí zodpovedať požadovanej presnosti odhadu, druhu nákladov, predmetu kalkulácie, štruktúre nákladov a účelu kalkulácie.
Z množstva metód spracovania kalkulácií sa v stavebnej výrobe prevažne používajú:
a) kalkulácia delením (náklady sa spočítavajú za celok a delia počtom jednotiek produkcie, resp. na jednotku).
Používa sa napr. pri výrobe prefabrikátov, kde náklady na formu sa rozdelia počtom vyrobených kusov.
b) individuálna kalkulácia (náklady sa kalkulujú po položkách podľa kalkulačného vzorca, s rešpektovaním konkrétnych podmienok výrobcu, technológie,
organizácie, miesta času dodávky atď.) Je vhodné ju aplikovať v prípade nových technológii, resp. pri dominantnej činnosti v podmienkach konkrétnej organizácie.
c) reprezentatívna kalkulácia (náklady sa kalkulujú na bežné podmienky technologického a materiálového reprezentanta). Používa sa hlavne pri smerných orientačných cenách (pokiaľ sú dostupné, používajú sa normatívne, resp. časové alebo technologické údaje na stanovenie spotreby materiálu, času práce a prevádzky strojov). Je použitá aj pri tvorbe smerných orientačných cien (SON).
d) prirážková metóda (obvykle sa kalkulujú len priame náklady a samostatne spočítané nepriame náklady sa rozvrhnú na túto základňu) sa aplikuje najčastejšie. Je použitá aj pri tvorbe SON.
e) porovnávacia metóda (kalkulujú sa rozdiely oproti porovnávanému technologicko-materiálovému reprezentantovi).
f) metóda cenových radov (kalkulácia metódou extra alebo interpolácie).
Oceňovanie stavebných prác, autor: Jozef Čavojský